021   PRÍČINY VZNIKU MALNUTRÍCIE

A.   NEDOSTATOK POTRAVY

1.    Obmedzená dostupnosť vhod

nej potravy.

2.    Obmedzená spôsobilosť si jedlo pripraviť

B.   PORUCHY PRÍVODU POTRAVY

3.    Poruchy žuvania, prehĺtania, pasáže orálnou časťou GIT

C.   PORUCHY TRÁVENIA, VSTREBÁVANIA

       A PASÁŽE ABORÁLNEJ  ČASTI GIT

4.    Ochorenia čriev

5.    Ochorenia parenchýmových orgánov GIT

6.    Komplikácie ochorení čriev

D.   ZVÝŠENÉ ALEBO ZMENENÉ NUTRIČNÉ

      POŽIADAVKY

7.    Dlhodobé zmeny nutričných požiadaviek

8.    Krátkodobé zmeny nutričných požiadaviek

A.   NEDOSTATOK POTRAVY

Potrava je súbor jedál a pokrmov, ktoré človek pravidelne konzumuje v určitom čase. Jedlo ako hlavný zdroj energie a výživy sa pripravuje kuchynským spracovaním potravín, ktoré sa zabezpečujú nákupom. Nedostatok potravy a nedostatočná výživa vedú k hladovaniu a vzniku malnutrície.

Nedostatok potravy môže byť podmienený

  • Zhoršenou dostupnosťou vhodných potravín
  • Obmedzenou spôsobilosťou kuchynskej prípravy jedla

Sociálne a ekonomické podmienky limitujúce dostupnosť finančných zdrojov potrebných na nákup potravín sú síce viac problémom spoločnosti, ale dôsledky v podobe zhoršeného zdravotného stavu postihnutých a ich rodín zvyšujú ekonomickú náročnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti, preto zdravotnícki pracovníci a zdravotné poisťovne by mali iniciatívne  požadovať ich komplexné riešenie. Obzvlášť citlivou skupinou sú deti, ktorých rodičia sú nezamestnaní, alkoholici, narkomani, či gambléri.

 

Poruchy mentálnych funkcií  sú v odbornej pôsobnosti neurologického a psychiatrického odboru. Stupeň pokročilosti alebo závažnosti poruchy limituje spôsobilosť postihnutých si aktívne potraviny zabezpečiť alebo z dostupných potravín si jedlo pripraviť.  Týka sa to predovšetkým osamelých  jedincov, žijúcich mimo kolektívnych zariadení. Mentálna nespôsobilosť je často kombinovaná s nedostatkom finančných prostriedkov.

Fyzická nespôsobilosť je častým  problémom samostatne žijúcich starších  jedincov s chronickými ochoreniami, u ktorých vývoj ochorenia obmedzuje mobilitu a znižuje schopnosť sebaopatery. Obmedzená mobilita je častým dôsledkom úrazov, cievnych mozgových príhod, pokročilých ochorení pohybového aparátu, alebo prejavom stareckého marazmu. Ponámahové a kľudové dyspnoe  pri chronickej kardiálnej dekompenzácii alebo respiračnej insuficiencii, významne obmedzuje mobilitu, rovnako poruchy  až strata zraku. Postihnuté osoby nedokážu si potraviny zabezpečiť, ani si z dostupných potravín jedlo pripraviť.

B.   PORUCHY PRÍVODU POTRAVY

 

Poruchy prívodu výživy perorálnou cestou sú častou komplikáciou akútnych stavov i väčšiny chronických ochorení. Pri mozgovej  i somatickej dysfunkcii  viazne koordinácia  žuvania i prehĺtania a vzniká riziko aspirácie. Výskyt mozgovej dysfunkcie je vyšší u seniorov, neurologických a psychiatrických ochorení a po kraniocerebrálnych poraneniach. Anorexia sa často vyskytuje u onkologických ochorení, encefalopátia, organický psychosyndróm a komatózne stavy  vznikajú ako komplikácia rôznych internistických ochorení. Častou príčinou zníženia prívodu potravy sú dyspeptické potiaže a bolesti brucha po najedení.

Somatickú dysfunkciu orálnej časti GIT spôsobujú lokálne malignity,  neurologické ochorenia, gastrointestinálne a reumatologické ochorenia.

C.   PORUCHY TRÁVENIA, VSTREBÁVANIA A PASÁŽE GIT

Poruchy gastrointestinálnych funkcií sprevádzajú celý rad zápalových ochorení  GIT a vyžadujú si príslušnú liečbu.  Malnutrícia môže vzniknúť v aktívnom  štádiu ochorení, kedy poruchy digescie a rezorbcie sú sprevádzané stratami pri hnačkách, ktoré sú často devastujúce.  Častejšie je malnutrícia prejavom  terapeuticky nezvládnutého ochorenia a bez nutričnej intervencie prispieva k atrofii a dysfunkcii tenkého i hrubého čreva, s intoleranciou výživy a  spätným prehĺbením  malnutrície. 

U onkologických ochorení GIT, malnutrícia vzniká ako dôsledok porúch pasáže, ktoré limitujú možnosť prirodzenej výživy prirodzenou cestou. Ochorenia v pokročilom štádiu spôsobujú kompletnú nepriechodnosť GIT a potrebnú hydratáciu a výživu je možné zabezpečiť iba parenterálnou cestou.   

Cievne ochorenia GIT  majú zvyčajne charakter akútnych abdominálnych príhod, ktoré si vyžadujú chirurgickú intervenciu, po ktorej rozvoj malnutrície je podmienený rozsahom resekčného výkonu.

Príčinou malnutrície môžu byť i ochorenia  hepatobiliárne, pri poruchách výdaja žlče  vznikajú poruchy trávenia a vstrebávania tukov, pri pankreatitídach s exosekrečnou insuficienciou dochádza k poruche trávenia a vstrebávania všetkých výživových zložiek.

Postresekčné a postradiačné syndrómy vedú k malabsorbcii, ktorá znižuje účinnosť prirodzenej výživy. Mechanizmus vzniku malnutrície u postradiačných enterokolitíd je porovnateľný s nešpecifickými zápalmi  typu m. Crohn a colitis ulceróza, postradiačné zrasty, stenózy alebo striktúry vedú k poruchám pasáže.

 

Veľmi častou príčinou malnutrície sú vysoko objemové enterokutánne fistuly.

D.   ZVÝŠENÉ ALEBO ZMENENÉ NUTRIČNÉ POŽIADAVKY

Defektný metabolizmus je vždy sprevádzaný malnutríciou,  ktorá bez kvalifikovanej nutričnej intervencie je hlavným prediktorom mortality.  Organizmus defektný metabolizmus kompenzuje zvýšením metabolickej  intenzity v pokoji i po záťaži, preto udržanie optimálneho nutričného stavu si vyžaduje vyšší prívod nutričných substrátov a predovšetkým výber  špecifických nutrientov, ktorými sme schopní  defektný metabolizmus modulovať. Spoločným metabolickým problémom tejto skupiny ochorení je inzulínová rezistencia, ktorá zhoršuje metabolizmus živín a imunodeprivácia, ktorá ohrozuje pacientov infekčnými komplikáciami.

Pri peritoneálnej dialýze alebo pri opakovaných evakuáciach ascitu strácajú sa proteíny, bez kompenzácie zvýšeným prívodom sa prehlbuje malnutrícia.

Zvýšené a zmenené nutričné požiadavky sprevádzajú náročné operačné a inštrumentálne výkony, infekčné komplikácie a sú odpoveďou na imunosupresívnu liečbu.  Výživa v uvedených situáciach sa stáva priamym prediktorom výsledku. Obzvlášť rizikoví sú pacienti v zlom klinickom stave, u ktorých sú vyčerpané rezervy organizmu.

Vývoj medicínskeho poznania sa v súlade s dobovými technickými možnosťami posunul z úrovne tzv. orgánovej medicíny na subcelulárnu úroveň.  Každá funkcia, reakcia, činnosť  organizmu je podmienená  metabolizmom funkčných a štrukturálnych molekúl. Každý symptóm ochorenia je prejav poruchy metabolizmu. Dnes poznáme miesta, kde dochádza k metabolickej zmene,  poznáme i molekuly, ktoré sú za zmenu zodpovedné. A dokonca sme schopní dodaním  kľúčových molekúl poruchu opraviť. Dnes existujú nutričné prípravky, ktoré kľúčové molekuly obsahujú vo farmakologických dávkach, ktorými patologický proces môžeme modulovať.

Podávanie nutričných prípravkov s kľúčovými funkčnými molekulami sa nazýva nutričná farmakoterapia.

2.3.   Mechanizmus vzniku a vývoja malnutrície

Poznanie mechanizmu vzniku malnutrície je dôležité pri taktike liečby. Existujúce ochorenia môžu priamo spôsobovať malnutríciu poruchami metabolizmu, kedy sú potrebné diétne opatrenia s prispôsobením zloženia výživy metabolickej poruche, alebo vedú k zmenám mentálneho a fyzického stavu pacienta, so zmenou spôsobilosti sa živiť, kedy sú potrebné opatrenia týkajúce sa formy podávania výživy napr. sondou alebo gastrostómiou. Ochorenia GIT obmedzujú toleranciu prirodzenej výživy, zvyšuje sa požiadavka straviteľnosti a nedráždivosti jedla. Pri poruchách pasáže orálnej časti GIT  sa výživa musí zabezpečiť gastrostómiou alebo jejunostómiou. Pri poruchách pasáže aborálnej časti GIT je indikovaná parenterálna výživa.